Revízor v MHD je obyčajným zamestnancom bez akýchkoľvek privilégií. Vo svojej činnosti má postavenie radového občana a v nijakom prípade nemá charakter verejného činiteľa. Z toho vyplýva, že voči občanovi, ktorý cestuje v hromadnom prepravnom prostriedku, nemá výnimočné oprávnenia, ktorými by mohol zasahovať do jeho základných ľudských práv zaručených Ústavou SR. Treba si uvedomiť, že obmedzenie takýchto je možné iba na základe zákona a v jeho medziach. Spravidla takýto zásah môžu vykonať iba verejní činitelia , výnimočne každý občan, ale len vtedy, ak to výslovne povoľuje zákon. Vo väčšine prepravných poriadkov MHD je občanovi stanovená povinnosť preukázať sa revízorovi platným cestovným lístkom. Ak ho cestujúci nemá, potom je podľa takýchto poriadkov povinný zaplatiť stanovenú „pokutu“, skrytú pod názvom úhrada, alebo preukázať revízorovi svoju totožnosť.
Prepravné poriadky sa síce o niektoré zákony tzv. opierajú a vychádzajú z nich ( napr. zákon o dráhach ), kde sú takéto povinnosti cestujúcemu obdobným spôsobom stanovené. Zákon však neurčuje za nesplnenie takejto povinnosti nijakú sankciu. Takéto konanie, vzhľadom na minimálnu škodu spôsobenú konkrétnym cestujúcim - neplatičom, nemožno považovať za priestupok ani za trestný čin. Preto nie je možné proti takejto osobe postupovať ako proti páchateľovi a obmedzovať jej ústavné práva, ako je právo na osobnú slobodu, voľný pohyb a pod., pretože to nijaký zákon v takomto prípade nepripúšťa, ale naopak, chráni občana tým, že nezákonné porušenie jeho práv vyhlasuje za trestný čin.
Ak občan splní svoju povinnosť a revízorovi dobrovoľne požadovanú pokutu zaplatí alebo preukáže svoju totožnosť, je to právne v poriadku. Pokiaľ ide o vymáhanie dokladov totožnosti revízorom od cestujúceho, revízor má úplne „zviazané ruky“. Ak sa občan dobrovoľne nepreukáže, nemá právo ich iným spôsobom vymáhať. Občana nemá právo ani zadržiavať v dopravnom prostriedku, ak tento chce z neho vystúpiť. Právo na osobnú slobodu cestujúcemu patrí i v tomto prípade, a obmedziť ho možno, len ak by to zákon špeciálne umožňoval. Nijaký prepravný poriadok nemôže nahradiť zákon. V praxi sa vyskytujú prípady, že revízor cestujúceho proti jeho vôli odvedie na útvar Policajného zboru. V tomto prípade revízor bezpochyby pácha trestný čin proti ľudskej slobode ( § 231 Tr. zák. ,podľa nového Tr. zák. je to § 183- poznámka BM). Iné je ak pri zisťovaní totožnosti požiada o pomoc prítomného príslušníka PZ. Ak je to potrebné na plnenie úloh podľa zákona o PZ, má policajt právo vyzvať osobu, aby preukázala svoju totožnosť dokladom totožnosti. Medzi jeho zákonné úlohy však nepatrí zabezpečovať pre MHD servis pri jeho činnosti. Policajt rovnako nie je oprávnený zisťovať totožnosť osoby na požiadanie iného občana, ktorý je v určitom spore s touto neznámou osobou, a informovať žiadateľa o zistených nacionáliách kontrolovaného. Iné by bolo, keby došlo k spáchaniu trestného činu alebo priestupku – napríklad napadnutím revízora. Ak policajt aj zistí totožnosť takejto osoby, je podľa zákona povinný o všetkých skutočnostiach s ktorými sa oboznámil, zachovávať mlčanlivosť. To znamená, že i mená neplatičov cestovného, takisto ako mená zadržaných páchateľov a pod., nesmie vyzradiť nepovolanej osobe, ktorou revízor bezpochyby je. Od povinnosti mlčanlivosti môže byť policajt oslobodený ministrom vnútra alebo prezidentom Policajného zboru SR.
informácie sú od: JUDR. Dušan KORGO, Akadémia PZ SR
zdroj: 11.4.2004 / ekologia.tk
Vzhľadom na straší dátum článku a rôzne fámy týkajúce sa statusu revízora som sa obrátil priamo na DPB a.s. :
Dobrý deň pán XXX,
S pozdravom
Ak občan splní svoju povinnosť a revízorovi dobrovoľne požadovanú pokutu zaplatí alebo preukáže svoju totožnosť, je to právne v poriadku. Pokiaľ ide o vymáhanie dokladov totožnosti revízorom od cestujúceho, revízor má úplne „zviazané ruky“. Ak sa občan dobrovoľne nepreukáže, nemá právo ich iným spôsobom vymáhať. Občana nemá právo ani zadržiavať v dopravnom prostriedku, ak tento chce z neho vystúpiť. Právo na osobnú slobodu cestujúcemu patrí i v tomto prípade, a obmedziť ho možno, len ak by to zákon špeciálne umožňoval. Nijaký prepravný poriadok nemôže nahradiť zákon. V praxi sa vyskytujú prípady, že revízor cestujúceho proti jeho vôli odvedie na útvar Policajného zboru. V tomto prípade revízor bezpochyby pácha trestný čin proti ľudskej slobode ( § 231 Tr. zák. ,podľa nového Tr. zák. je to § 183- poznámka BM). Iné je ak pri zisťovaní totožnosti požiada o pomoc prítomného príslušníka PZ. Ak je to potrebné na plnenie úloh podľa zákona o PZ, má policajt právo vyzvať osobu, aby preukázala svoju totožnosť dokladom totožnosti. Medzi jeho zákonné úlohy však nepatrí zabezpečovať pre MHD servis pri jeho činnosti. Policajt rovnako nie je oprávnený zisťovať totožnosť osoby na požiadanie iného občana, ktorý je v určitom spore s touto neznámou osobou, a informovať žiadateľa o zistených nacionáliách kontrolovaného. Iné by bolo, keby došlo k spáchaniu trestného činu alebo priestupku – napríklad napadnutím revízora. Ak policajt aj zistí totožnosť takejto osoby, je podľa zákona povinný o všetkých skutočnostiach s ktorými sa oboznámil, zachovávať mlčanlivosť. To znamená, že i mená neplatičov cestovného, takisto ako mená zadržaných páchateľov a pod., nesmie vyzradiť nepovolanej osobe, ktorou revízor bezpochyby je. Od povinnosti mlčanlivosti môže byť policajt oslobodený ministrom vnútra alebo prezidentom Policajného zboru SR.
informácie sú od: JUDR. Dušan KORGO, Akadémia PZ SR
zdroj: 11.4.2004 / ekologia.tk
Vzhľadom na straší dátum článku a rôzne fámy týkajúce sa statusu revízora som sa obrátil priamo na DPB a.s. :
Dobrý deň pán XXX,
k Vašej doleuvedenej žiadosti zo dňa 21. 10. 2008 o poskytnutie informácie: či je revízor vykonávajúci kontrolu - verejným činiteľom Vás informujeme, že revízor nie je verejným činiteľom. Avšak podľa platných právnych predpisov: zákona č. 164/1996 Z. z. o dráhach a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov /§ 46b ods. 2, písm. g),. písm. h)/, zákona č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov /§ 11 ods. 1 písm. d), písm.e)/ a Prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave, "revízor" je oprávnená osoba dopravcu (DPB, a. s.) vykonávať kontrolu tarifného vybavenia cestujúcich. Povinnosť cestujúceho je preukázať sa revízorovi osobnými údajmi, potrebnými na vymáhanie cestovného a úhrady, ak pri kontrole jej preukázanie odmietne, je povinný strpieť zistenie totožnosti privolaným príslušníkom Policajného zboru.
S pozdravom
JUDr. Darina Peťovská
právny odbor
právny odbor
Dopravný podnik Bratislava, a. s.
Olejkárska 1
814 52 Bratislava
Olejkárska 1
814 52 Bratislava
Tel.: +421 2 5950 1364
Fax.: +421 2 5950 1400
E-mail: petovska.darina@dpb.sk
Web: www.dpb.sk
A na záver jeden zaujímavý link: Poznaj svojho revízora
Fax.: +421 2 5950 1400
E-mail: petovska.darina@dpb.sk
Web: www.dpb.sk
A na záver jeden zaujímavý link: Poznaj svojho revízora
1 komentár:
To su dristy,ze podla zivnostnenskeho zakona,revizor je len zamestnanec,obycajny clovek a je kazdemu jasne,ze nema ziadne pravomoci a privolany policajti ak budu drzí a daju moje udaje revizorom,tak sa postaram o to,aby bol tento policajt prepusteny,ale ja som aj tak cisty,mesacnik si kupujem pravidelne,ide mi o spravodlivost.
Zverejnenie komentára