Rozdiely medzi jednotlivými skupinami v slovenskej populácii sa prehlbujú. Dôvodom je stále zväčšujúca sa polarizácia spoločnosti. "Na jednej strane tak narastá bohatstvo a na strane druhej chudoba," uviedla pre TASR riaditeľka Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied Magdaléna Piscová. Medzi jednotlivými vrstvami spoločnosti nie sú striktné hranice ako kedysi a možnosti strednej vrstvy sú podľa jej slov značne oslabené. Na úrovni slovenskej spoločnosti sa dá hovoriť o štyroch základných vrstvách nižšej, strednej nižšej, strednej vyššej a vyššej vrstve. "Žiaľ, čo je veľmi nepriaznivý jav, stredná vrstva sa stále zmenšuje na úkor tých druhých dvoch," uviedol pre TASR Peter Ondrejkovič z Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína filozofa v Nitre.
Nárast spodnej a vyššej vrstvy je podľa jeho slov nenormálnym sociologickým javom, pretože všetky normy spoločnosti, ktorými sa riadi, sú odvodzované práve zo strednej vrstvy. Zároveň však priznal, že to nie je jav len slovenskej spoločnosti, ale naopak je to jav globálny a to najmä v Európe.
"Je divné, že normy menšinovej spoločnosti by mali byť 'závislé' aj pre ostatné skupiny spoločnosti, ktoré nepatria do strednej vrstvy," skonštatoval Ondrejkovič. To však môže spôsobovať problémy, pretože bohatí aj chudobní ľudia sa chcú riadiť svojimi normami.
Rozdelenie spoločnosti na jednotlivé vrstvy sa však podľa jeho slov nedá určiť len na základe majetkových pomerov. Sociológ hovorí o troch základných kritériách. Prvým je podiel na spoločenskom bohatstve, druhým je moc. "Existujú ľudia, ktorí nie sú veľmi bohatí, ale majú silnú moc, právnu, ekonomickú či inú ako ekonomickú," vysvetlil. Tretím kritériom je prestíž. Existujú totiž ľudia, ktorí sú všeobecne vážení a napriek tomu nemajú moc ani bohatstvo.
zdroj: sme.sk
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára