Je fanúšikom historických filmov, sleduje aj divadelné hry či romány čerpajúce z dejín. Je presvedčený, že faktografická chyba môže spochybniť dôveryhodnosť nielen historického, ale aj umeleckého diela. Historik IVAN KAMENEC si nemyslí, že vyrovnanie sa s minulosťou je otázka obžaloby a súdenia, skôr triezveho poznávania.
Koniec vojny sa u nás roky oslavoval 9. mája, dnes si ho pripomíname spoločne s väčšinou Európy 8. mája. Je to takto historicky správnejšie?
Bezpodmienečná kapitulácia Nemecka bola podpísaná dvakrát, v Remeši 8. mája a v Berlíne 9. mája, čo malo svoje prestížno-politické dôvody. V Československu sa stal štátnym sviatkom 9. máj aj preto, že Praha bola oslobodená až v tento deň. Z pohľadu profesie historika sú tieto dátumy skôr symbolmi než relevantným historickým medzníkmi.
Ako prežívalo Slovensko máj roku 1945?
Poväčšine s obrovským uľahčením a s nádejami. Skončila sa najstrašnejšia vojna v dejinách, ktorá zanechala za sebou nezmerné množstvo utrpenia, poníženia, zosurovenia i materiálnych strát. Pravdaže, inak koniec vojny vnímali podporovatelia antifašistického odporu či Židia, ktorým sa podarilo prežiť, inak zas príslušníci nemeckej či maďarskej národnosti postihnutí biľagom kolektívnej viny. A, samozrejme, boli tu aj ľudia, ktorí sa viac alebo menej kompromitovali kolaboráciou s totalitným režimom.
celý rozhovor na: sme.sk
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára